The Hackies.

27. september 2012 at 19:29 | Donnie |  Other
tu je moja asi storočná práca,
na ktorú síce nie som najpyšnejšia,
ale patria k nej nezabudnuteľné spomienky,
takže sa jej nedokážem len tak vzdať.
fajn, nie je to moja najlepšia práca,
ale prvá a pravdepodobne posledná tohto typu.
(okolo roku 2011)


Exklúzívny rozhovor so spevákom zo skupiny Hackies Tomim Ferencom.

Bay: Zdravím. Nebudem zdržiavať a začnem hneď prvou otázkou, celkom očakávanou. Kto prišiel s nápadom založiť skupinu a ako ste ho realizovali?

Tomi: Ahoj. Jakživ bolo mojim snom založiť skupinu, stále som to skúšal ako sa len dalo. Pracoval som s veľa hudobníkmi z okolia, ale potom som natrafil na Mikiho, čo je terajší bubeník a hneď sme si aj povedali: "Poďme si zahrať!" Páčilo sa nám to, na prvýkrát to bolo dosť dobré. Neskôr sme zavolali aj Ela - ex spevák a Matyho - ex basák, a sme to zrobili.

Bay: A dobre ste to zrobili. Koľko už hráte?

Tomi: Celkovo Hackies funguje zhruba rok a pol, ale v tejto zostave len 3 mesiace.

Bay: Názov skupiny si vymyslel sám alebo ste si nad ním polámali hlavy spoločne?

Tomi: Názov sme vymysleli spolu. Sedeli sme v podniku, dávali kadejaké nápady do plena. Nejako sme sa dostali k Hackies a zrejme preto, že sme ho tam hrali s Mikiho mobilom. :)

Bay: Na ktorú vašu skladbu ste najviac hrdí?

Tomi: Podľa mňa je každá skladba úplne skvelá, každá má niečo do seba. Ale keď tak porozmýšľam, tak asi ´Život ťa núti´, zatiaľ síce ešte nie je nahraná, ale je super.

Bay: Kto v skupine píše texty?

Tomi: Väčšinou texty píšem ja. Aj Elo písal svojho času nejaké texty, a aj spolu sme čo-to napísali, takisto aj s Mikim. Miki napísal jeden text úplne sám, venoval ho Veronike - jeho najdrahšej. Krásna pieseň, naozaj krásna.

Bay: Z počutia/videnia viem, že ste dosť uletená banda! Môžeš sa s nami podeliť o nejaký skvostný zážitok?

Tomi: Skutočne, my sme sa úplne našli! Stále sa nám stávajú nejaké trapasy, sme parta šialencov!
Je toho viac, čo by stálo za to podeliť sa, ale zas, to by som ťa veľmi ukrátil o čas. :D Napríklad sme na koncerte Zoči-voči fakt neohrabane pýtali činely pre nášho bubeníka, lebo on vlastné nemal. :D Na jednom koncerte zas Miki vybehol na pódium iba v spodkoch svojej mami a dokonale mu v nich vynikali jeho krásne stehná. :)

Bay: Súhlasím, mala som možnosť vidieť to a nebol to zrovna najpríjemnejší pohľad, ale zábava to v skutku bola. Skús vytiahnuť niečo dramatickejšie, na čo zrovna moc hrdý nie si. No ták, viem, že niečo pre nás máš. :P

Tomi: Bay! :D Myslím, že z tohto súdku toho tiež bolo dosť, ale jednou z takých pre mňa najlepších a najzaujímavejších chvíľ bola cesta do skúšobne. Sme išli cez takú dedinu, kde práve nejaký starší pán viedol sliepky cez cestu na trávu, a jedna z nich už tam tak nehybne ležala na ceste, už to mala za sebou, a aj to bolo vidieť, že príjemnú smrť nemala, tak Miki hneď stiahol okno a začal ukazovať prstom na toho chlapíka so sliepkami a sa mu neskutočne smial, aj tej sliepke utrápenej, ujo si to hneď aj všimol, zo začiatku nechápal, ale potom mu to doplo a gánil neskutočne. Strašne sme sa smiali, aj keď to bolo od Mikiho kruté. :D


Bay: Jednoznačne kruté! Chalani, to si ani sliepka nezaslúži. :P Ale poďme ďalej, čo tak fanúšikovia? Tiež musím uznať, že o nich núdzu nemáte. Požiadal ťa niektorí z nich o niečo, čo si nečakal?

Tomi: Neuveríš, ale áno! Prednedávnom sme hrali na Garage fest v Žiline - geniálna akcia! Tiež tam boli desiatky ľudí, ktorí nás prišli podporiť a medzi nimi krásna slečna, ktorá nás požiadala, aby sme zahrali jednu skladbu navyše, pretože sa jej kamarátka rozplakala. Tak sme jej zahrali tú Mikiho romantickú. :) Šťastné boli obidve. :)

Bay: To muselo byť krásne. :/ ... Tomi, vrátime sa naspäť k tvorbe. Pripravujete pre nás niečo nové?

Tomi: Chystáme sa na to! :) V najbližšej dobe chceme spraviť minimálne EP s nejakými 4-5 novými skladbami. :)

Bay: Skvelé! Spravíte k nim aj videoklip?

Tomi: Hneď ako nahráme naše EP tak sa bude kruto točiť. Nesmierne radi sa predvádzame! Takže určite príde nejaká séria klipov. :)

Bay: Vy ste to naozaj rozjeli! :) Mám info, že sa k vám pridal nový gitarista. Máte preňho zasväcovací rituál, či už sa dobre osvedčil a darí sa mu?

Tomi: Raz sme ho vystrašili, že som naňho nasraný, pretože sa všetko učí strašne pomaly a že je zlý a on mi hneď celý preľaknutý volal naspäť, že čo sa deje, čo zlé urobil. :) Chudáčisko, ale tak podľa mňa mu to ide veľmi dobre, postupne sa do toho dostáva a raz bude úplne geniálny.

Bay: Čo tvoje detstvo? Ako si sa dostal k hraní na gitaru? Kto ťa učil? :)

Tomi: Ku gitare ma už od malička viedol otec. Tiež hráva na gitaru. Základy ma naučil on, triky som tiež vychytal od neho. Potom neskôr, keď som sa chcel naučiť nejaké tie modernejšie veci, tak som sa už učil sám. :)

Bay: Ooo! Máš moje uznanie. Veľmi sa mi páči, keď niekto ide za svojim snom a na svoj vek si to dotiahol naozaj ďaleko. Mnohí by ti mohli závidieť. :) Ako speváka ťa to určite láka aj do iných miest, presadiť sa. Kam ťa to najviac ťahá?

Tomi: Najradšej by som hral vždy a všade! Nemôžem mať tiež však príliš vysoké nároky, takže zatiaľ ma to láka do Martina, tam sú vraj neskutoční ľudia. :)

Bay: Kto je tvojim hudobným vzorom? Akú hudbu rád počúvaš?

Tomi: Tak momentálne je to A day to remember, neskutočne mi sadli tí chalani. Ale samozrejme je toho viac: Blink alebo Rise against. Najradšej nejaké punkovice alebo niečo na ten štýl, nejaká zmeska Punk a HC, to sú pecky!

Bay: Tomi, to je zatiaľ na teba všetko. Ďakujem veľmi za spoluprácu. Tebe i chalanom držím palce, dúfam, že to dotiahnete čo najďalej. :)


pridala by som kľudne aj link
na chalanov,
ale vec sa má tak,
že oni to normálne zabalili...
 

Stuntman. (Tripple drabble)

29. august 2012 at 20:02 | Donnie |  Drabble
Bol chladný jesenný deň, dvaja muži sediaci za stolom uprene hľadeli na papier, ktorý bol položený presne v strede. Po hodnej chvíli jeden z nich, vykosený udržiavaný, tridsiatnik Peter natiahol ruku, rozostrel kus papiera a po jeho dôkladnom vzhliadnutí prehovoril na druhého: "Ja to beriem."

-"Nápad hodný debila."

-"Prachy sú prachy, je síce otázne či to zabezpečí moju budúcnosť, ale chcem to skúsiť... Vidíme sa?"

Mladší, nie celkom sympatický muž Egy, vstal z drevenej stoličky a pritom, ako prechádzal cez terasu, hovoril: -"Už si sa za tie roky mohol naučiť, že ťa v tom nenechám samého, ...ale beriem si auto, parťák."

Sadol si do starého tmavo-modrého mustanga a o chvíľu po ňom, okrem šedého dymu, na ceste neostalo nič. Peter išiel hneď za ním. Stretli sa na vrchole najvyššej skaly v meste.


Egy pripravoval stojan na kameru, ktorá mala zachytiť najlepší záber, stál chrbtom k Petrovi a za predpokladu, že ho vníma, rozprával: -"Nie je to takto vysoko? Hej! Nie je to trochu vy..." S obavami, ktoré mu bolo vidieť v tvári, sa obrátil.

- "Ty si ale pako. Počkaj však to nastavím!"

Peter sa postavil na kraj a Egy zapol kameru. Peter pokynul hlavou - na pozdrav, do kamery, zhlboka sa nadýchol a odrazil sa. Egy, jeho dlhoročný parťák v tejto oblasti, sa prichystal na rovnaký skok bez padáka, ako to bolo v pokynoch. Zhrozene sa postavil na špičky. Pripravený skočiť zbadal na samom dne priepasti niečo, čo v pláne nebolo - Petra v kaluži krvi.

Egy si rozmyslel záležitosť so skokom, pravou nohou vykročil naspäť, pričom sa ľavá pošmykla na sypkom povrchu. V zlomku sekundy bol na zemi, šmýkal sa dolu bralom, celé jeho telo bolo zaliate krvou. Egy spadol, ale pád prežil. Keď ležal v plachtách obklopený záchranármi, pristúpil k nemu režisér:

-"Bolo to vysoko, ešte raz."

(Stôl, terasa, auto)

Next articles