Donnie. (Remake)

19. june 2012 at 12:36 | Donnie |  Stories
Pršalo, keď sa šestnásťročná Lucia prechádzala po školskom dvore. Čakala na niekoho, ale i keď sa práve nikto neukazoval, nevyzerala nervózne. Vyzerala naopak spokojne, jej úsmev to dokazoval. Boli jej ukradnutí profesori rozhorčujúci sa nad jej opovážlivosťou opovrhovať ich slovami. Skutočnosť, že ostávajúce dve hodiny presedí na nitku premoknutá ju však vôbec netrápila, takisto ju netrápila ani búrka, takmer vôbec ju nevnímala - všímala si len, čo robí s oblakmi a konármi stromov rozliehajúcimi sa nad jej hlavou.

Po chvíľi, ktorú strávila sledovaním ničoho, zacítila na svojom predlaktí niečiu ruku. Bol to on - chlapec, na ktorého celú tú dobu čakala. Kvapky dažďa mu stekali z tmavých vlasov do tváre a vytvárali linku prechádzajúcu cez jeho hnedé zasnívané oči, dokonale tvarovaný nos a ústa, ktoré mala chuť bozkávať. V momente, keď sa ich pohľady stretli, začuli niekde v ich blízkosti hlasné hrmenie sprevádzané jasným bleskom. Obaja sa na seba usmiali. Chlapec ešte stále držal Luciu za ruku - nemal ani tú najmenšiu chuť pustiť ju.
"Konečne si prišiel,"povedala a svoju dlaň vložila do tej jeho, o kúsok sa priblížila a hlavu si oprela o jeho teplú hruď. "Nedúfal som, Lucka," potichu povedal, opatrne si položil bradu na jej hlavu a zavrel oči. Znovu udrel blesk, no tentoraz oveľa bližšie, než predtým.
"Mali by sme sa schovať pod strechu."
"Tak dlho som čakala v daždi. Teraz mám odísť? Nie je to zbytočné? Beztak sme celí premoknutí."
"Poď."
"Nie."
"Si zlá!"

Chlapec pobozkal Luciu na čelo, pevne ju objal okolo chrbta a tak okolo nej vytvoril pevnú hradbu. Zľahka ju zodvihol a preniesol do altánku pod jedným z vysokých stromov na školskom dvore.
"Verila si, že prídem?"
"Nie, ale veľmi som po tom túžila."
"Túžil som, aby si tu na mňa čakala." Objal ju tak silno ako len vedel. Chcel jej dokázať, že ju nikdy nenechá odísť. Vedel, ako nutne potrebuje jeho objatie, no rovnako potreboval, aby ho prijala.
"Nikdy by mi nenapadlo, že by sa to mohlo stať. A nikdy by mi nenapadlo, že by som mohol niekoho tak zaujať," zasmial sa: "nie teba. Som šťastný. Ja by som to nikdy nedokázal...prísť za tebou"
"Donnie, vždy som ťa chcela spoznať. Vedieť o tebe všetko to, čo ťa robilo tak záhadným."
"Mojim tajomstvom vždy bolo len to..." odstúpil a znova sa na ňu pozrel pohľadom, ktorý už poznala, tým, ktorým ju vedel dostať do kolien, potom pohľad vrhol iným smerom. Posadil sa na drevenú lavičku a s nádychom povedal: "Dá sa povedať, že som ťa sledoval," usmial sa: "zdravo sledoval," dodal.
Lucia sa posadila na lavičku oproti nemu a rovnako vážne ako on, i ona sledovala jeho.
"Vždy som ťa tak trochu ľúbil," zahanbene povedal, pričom očami pobehoval všade naokolo: sledoval kvapky dažďa dopadajúce na čerstvo pokosený trávnik, kamenný chodník...po chvíli ticha sa však opäť ozval hlas:
"Donnie...teda, ešte stále si mi nepovedal svoje pravé meno."
"Som Donnie."
"A ja som z teba úplne chorá!" Usmial sa a presadol si na lavičku k nej, no ešte stále dodržoval správny odstup - ten, ktorý sa patrí.
"Budem pre teba Donniem tak dlho, ako to len bude možné." Lucia si oprela hlavu o jeho rameno.
"Vždy som ťa tak trochu ľúbila."
 

4 people judged this article.

Poll

Do you like this blog?

Yes.
No.

Comments

1 Sherylin Lee | Email | Web | 19. june 2012 at 21:23 | React

Je to skutočný príbeh? :)

2 jeveuxlamour | Web | 20. june 2012 at 12:21 | React

Ahoj, děkuju za návštěvu na mém blogu. Máš pěkný design. O čem, ale přesně jsou tvé stránky.

3 Alisa | Web | 20. june 2012 at 18:36 | React

Egr, ehrmgfvc, vôbec som to nepochopila . :D Asi som trochu prihlúpla . :D

4 Solomon Rispolo | Web | 21. june 2012 at 9:55 | React

Trochu jsem se v tom během čtení ztrácel, nešlo by to kdyžtak nějak rozdělovat na odstavce? Když z toho uděláš jednu kupku hustého textu tak je to hrozně nepřehledné a odrazuje to čtenáře, musel jsem se k tomu chvilku dokopávat než jsem si to přečetl. ;-)

Co se obsahu týče - na tu romantiku moc nejsem, to už koneckonců víš z minulého blogu. :-) A tohle povídání mi přišlo zvláštní, trochu abstraktní, něco jako přací přemýšlení nad tím jak bys chtěla jak by to probíhalo. Škoda že to tak nefunguje. :-)

5 Donnie. | 21. june 2012 at 10:14 | React

[4]: o vzhľad som sa celkom nestarala, ale určite sa to budem snažiť upraviť.

neviem či ti správne rozumiem, ale...každý príbeh píšem tak, aby bol aspoň niečím zaujímavý, čo znamená, že pridávam do deja viac, a niekedy to očividne preženiem.

ďakujem za názor.

6 Solomon Rispolo | Email | Web | 22. june 2012 at 8:48 | React

[5]: To není o vzhledu, ale o funkčnosti a čtivosti. Jsou tak rozdělené i kdyby, učebnice a všechno jiné, protože kdyby to byla jedna kopa, byla by to v podstatě kopa ve které se nejde vyznat.

Nevadí mi že je tam něco přidané nad rámec reálu, to vůbec ne, o tom kreativní psaní je. Jen jsem chtěl říct, že romantiku takového stylu člověk těžko zažije, což ale neznamená že je špatné ji napsat. Ta mystika ji krásně vyvažuje. :-)

7 Sarinka | Web | 22. june 2012 at 17:04 | React

Mne sa to páčilo :) Niektoré časti som síce nepochopila ale inak to krásne vyzdvihuje to, že sa ľúbia a priznám sa ti, že pre takéto poviedky mám slabosť :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement